Mám 17 rokov, takže pochopiteľne som študentom strednej školy. Tento rok síce končím, ale to nie je podstatné. Čaká ma univerzita a tam bude všetko iné. Ale určite poznáte tie teenagerské kolektívy. Každý sa musí chváliť, s kým chodí, s kým spal, ako sa v piatok ožral na Gottku. Tým sa buduje image. Za každý príspevok, ktorý si môžete pripísať do jednej z týchto koloniek dostávate akési body a od toho sa odvíja celé pôsobenie na strednej škole. Pochopiteľne pre učiteľov, či profesorov je toto bodovanie poväčšinou presne obrátené, ale tak to má byť.
A teraz si skúsme predstaviť, že je tu nejaký chalan, čo sa nebude chváliť s babami. Nepotrvá dlho a bude počúvať o sebe, aký je buzerent a podobne (idem hovoriť o prípadoch, keď dotyčný je gay:)). Nie je príjemné byť mimo skupiny, socializovať sa je nutné, ale je dôležité, kde v tejto skupine si jedinec nájde miesto. Má celkom dosť možností výberu. Môže si násť babu/y a prispôsobiť sa, alebo si môže vymýšľať alebo môže zotrvať v tom stave, v akom je alebo môže byť gay. Môže byť gay tiež na mnoho spôsobov...
Ja som v škole po čase vyšiel s dosť radikálnym riešením. Aj keď už skoro všetci vedeli, že som teplý, lebo som sa tým nejak špeciálne netajil, verejnosť som asi pred rokom obohatil o vedomosti svojou SOČ-kou (stredoškolská odborná činnosť) s názvom "Homosexualita na Slovensku". Reakcie okolia opíšem niekedy inokedy, ale mám na ten deň pár veselých vzpomienok :D. Takže, týmto počinom som sa stal oficiálne gayom na celej škole a moje postavenie sa vôbec nezmenilo, možno trochu vylepšilo, lebo jeden učiteľ mal evidentne strach, že budem mať pocit, že sa jeho postoj ku mne zmenil, tak sa veľmi snažil dokázať mi, že nie, čiže bol oveľa milší.
Smutné je ale, že nie všetci môžu spraviť to, čo ja. Alebo na to nemajú žalúdok, čo im ale nemôžem zazlievať. Zostanú v tajnosti, možno sa snažia potlačiť svoju orientáciu. Mnoho z nás si myslí, že diskriminácia homosexuálov je už vecou minulosti, ale bojím sa, že to tak nie je. Byť otvorene homosexuálom sa oplatí v show-bussinesse, ale v reálnom živote je jednoduchšie a bezpečnejšie neriskovať.
Mojim snom je spraviť niečo, aby ďaľší, ktorí sa vydajú po mojich šľapajách, priznávania homosexuality a snažením sa byť akceptovaný taký, aký je, mali túto cestu ľahšiu a najmä jasnejšiu.
A teraz si skúsme predstaviť, že je tu nejaký chalan, čo sa nebude chváliť s babami. Nepotrvá dlho a bude počúvať o sebe, aký je buzerent a podobne (idem hovoriť o prípadoch, keď dotyčný je gay:)). Nie je príjemné byť mimo skupiny, socializovať sa je nutné, ale je dôležité, kde v tejto skupine si jedinec nájde miesto. Má celkom dosť možností výberu. Môže si násť babu/y a prispôsobiť sa, alebo si môže vymýšľať alebo môže zotrvať v tom stave, v akom je alebo môže byť gay. Môže byť gay tiež na mnoho spôsobov...
Ja som v škole po čase vyšiel s dosť radikálnym riešením. Aj keď už skoro všetci vedeli, že som teplý, lebo som sa tým nejak špeciálne netajil, verejnosť som asi pred rokom obohatil o vedomosti svojou SOČ-kou (stredoškolská odborná činnosť) s názvom "Homosexualita na Slovensku". Reakcie okolia opíšem niekedy inokedy, ale mám na ten deň pár veselých vzpomienok :D. Takže, týmto počinom som sa stal oficiálne gayom na celej škole a moje postavenie sa vôbec nezmenilo, možno trochu vylepšilo, lebo jeden učiteľ mal evidentne strach, že budem mať pocit, že sa jeho postoj ku mne zmenil, tak sa veľmi snažil dokázať mi, že nie, čiže bol oveľa milší.
Smutné je ale, že nie všetci môžu spraviť to, čo ja. Alebo na to nemajú žalúdok, čo im ale nemôžem zazlievať. Zostanú v tajnosti, možno sa snažia potlačiť svoju orientáciu. Mnoho z nás si myslí, že diskriminácia homosexuálov je už vecou minulosti, ale bojím sa, že to tak nie je. Byť otvorene homosexuálom sa oplatí v show-bussinesse, ale v reálnom živote je jednoduchšie a bezpečnejšie neriskovať.
Mojim snom je spraviť niečo, aby ďaľší, ktorí sa vydajú po mojich šľapajách, priznávania homosexuality a snažením sa byť akceptovaný taký, aký je, mali túto cestu ľahšiu a najmä jasnejšiu.
Komentáre
Držím palce :)