Jedna z prvých vecí, čo si človek pri uvedomení si svojej homosexuality povie je mnohokrát: "som iný". Ale keď sa na to chceme pozrieť globálne, tak to nie je pravda. Ešte žiadne štúdie nedokázali, žeby mali homosexuáli inú hladinu hormónov, alebo, či by bola homosexualita daná geneticky. Sme rovnakí? No.. Keby sme tento problém postavili do roviny "je moja vec, s kým spávam", tak sem nič nepíšem, lebo nie je čo. Aj keď je to každého veľmi osobná vec, je to zároveň vecou verejnou. Neviem si predstaviť dokonale oddeliť súkromný život od všetkého ostatného. Určite to možné je, ale povedal by som, že to nevedie nikam inde ako ku schyzofrénii...
Ja osobne nemám problém s heterosexuálmi. Väčšina mojich kamarátov sú heterosexuáli. Sice nerád, ale musím priznať, že ich je na tomto svete viac :D. Môžem s nimi mať veľmi dobré vzťahy práve preto, že poznajú moju orientáciu. Keby to tak nebolo, asi sa v ich prítomnosti nesprávam veľmi prirodzene a vážim slová, čo je pochopiteľne dosť nevhodné pre kamarátske vzťahy. A určite by som si musel vymýšľať nejaké baby... To je ďalšia vec :D
Inou možnosťou bolo stretávať sa len s homosexuálmi, ale to sa dostávame k oddeľovaniu homo a hetero, čo je zbytočným zdrojom diskriminácie na oboch stranách.
Sme možno trochu odlišní v tom, že nepopierame v sebe ženskú stránku, ako to má mnoho "porádnych chlapov" vo zvyku. Tiež je všeobecne známe, že gayovia nezvyknú smrdieť, chodiť s mastnými vlasmi, špinavom oblečení... Nie je to vždy pravda, ale vo všeobecnosti s tým súhlasím. Títo "chlapi" majú veľmi často vo zvyku prejavy zženštilosti (umývanie sa :P) za niečo, čo im berie "chlapské body". Väčšinou ide o komplexy vyvolané výchovou a vyjadreniami typu "chlapi neplačú" a pod. Naštastie už sa z týchto časov pomaly, ale isto dostávame.
Nestalo sa mi ešte, že by som prišiel do nového kolektívu, verejne vyhlásil, že som gay a ocitol sa na okraji. Práve preto sa hovorí, že byť gayom je in. Straaaašna kravina. Aj keď sa mi to nestalo, ale napríklad chalani majú často pocit, že by mohli byť potencionálnymi terčami mojich sexuálnych chúťok. Väčšinou je to pravdepodobne spôsobené nedostatko zrkadiel v ich okolí. Neraz sa mi ale stalo, že v novej sociálnej skupine, do ktorej som sa išiel zaradiť bol nejaký homofób. Vždy som sa na nich kráľovsky bavil. No vezmime si taký príklad. Je desať ľudí, ktorí sa nepoznajú, jeden sa prizná, že je gay, 8 ľudí s tým nemá problém, 1 áno. Hm.. hrá to dosť v jeho neprospech, no nie? :) Takže ja si môžem vychutnávať, ako pomaly pod vplyvom okolia prijíma moju orientáciu. Je problém "vysmievať" sa za niečo, za čo sa dotyčný nehanbí.
Neraz sa mi tiež stalo, že ludia vo mne spoznali prvého homosexuála, s ktorým sa naživo stretli, čo mi vždy príde dosť vtipné. Zatiaľ mám celkom štastie, ale radšej sa svojou sexualitou nechválim pred skupinou "ťažkých chlapov".
Keď už s tými ľudmi strávim dlhší čas, pochopia, že medzi nami nie sú žiadne výrazné rozdiely vyplývajúce z mojej orientácie, ktoré by znemožnovali vzájomnú sociálnu interakciu :D
Ja osobne nemám problém s heterosexuálmi. Väčšina mojich kamarátov sú heterosexuáli. Sice nerád, ale musím priznať, že ich je na tomto svete viac :D. Môžem s nimi mať veľmi dobré vzťahy práve preto, že poznajú moju orientáciu. Keby to tak nebolo, asi sa v ich prítomnosti nesprávam veľmi prirodzene a vážim slová, čo je pochopiteľne dosť nevhodné pre kamarátske vzťahy. A určite by som si musel vymýšľať nejaké baby... To je ďalšia vec :D
Inou možnosťou bolo stretávať sa len s homosexuálmi, ale to sa dostávame k oddeľovaniu homo a hetero, čo je zbytočným zdrojom diskriminácie na oboch stranách.
Sme možno trochu odlišní v tom, že nepopierame v sebe ženskú stránku, ako to má mnoho "porádnych chlapov" vo zvyku. Tiež je všeobecne známe, že gayovia nezvyknú smrdieť, chodiť s mastnými vlasmi, špinavom oblečení... Nie je to vždy pravda, ale vo všeobecnosti s tým súhlasím. Títo "chlapi" majú veľmi často vo zvyku prejavy zženštilosti (umývanie sa :P) za niečo, čo im berie "chlapské body". Väčšinou ide o komplexy vyvolané výchovou a vyjadreniami typu "chlapi neplačú" a pod. Naštastie už sa z týchto časov pomaly, ale isto dostávame.
Nestalo sa mi ešte, že by som prišiel do nového kolektívu, verejne vyhlásil, že som gay a ocitol sa na okraji. Práve preto sa hovorí, že byť gayom je in. Straaaašna kravina. Aj keď sa mi to nestalo, ale napríklad chalani majú často pocit, že by mohli byť potencionálnymi terčami mojich sexuálnych chúťok. Väčšinou je to pravdepodobne spôsobené nedostatko zrkadiel v ich okolí. Neraz sa mi ale stalo, že v novej sociálnej skupine, do ktorej som sa išiel zaradiť bol nejaký homofób. Vždy som sa na nich kráľovsky bavil. No vezmime si taký príklad. Je desať ľudí, ktorí sa nepoznajú, jeden sa prizná, že je gay, 8 ľudí s tým nemá problém, 1 áno. Hm.. hrá to dosť v jeho neprospech, no nie? :) Takže ja si môžem vychutnávať, ako pomaly pod vplyvom okolia prijíma moju orientáciu. Je problém "vysmievať" sa za niečo, za čo sa dotyčný nehanbí.
Neraz sa mi tiež stalo, že ludia vo mne spoznali prvého homosexuála, s ktorým sa naživo stretli, čo mi vždy príde dosť vtipné. Zatiaľ mám celkom štastie, ale radšej sa svojou sexualitou nechválim pred skupinou "ťažkých chlapov".
Keď už s tými ľudmi strávim dlhší čas, pochopia, že medzi nami nie sú žiadne výrazné rozdiely vyplývajúce z mojej orientácie, ktoré by znemožnovali vzájomnú sociálnu interakciu :D
Komentáre
Dobrý článok...
www.thingscount.wordpress.com