Počul som už vyjadrenia typu "cirkev je najväčšia legálna mafia na svete" a celkom s nimi súhlasím, ale čo tvorí cirkev? Ľudia. Predtým, ako začnem niečo rozoberať, rád by som zadefinoval pár pojmov v kontexte, v akom ich budem používať a ako ich chápem.
Málokto sa podľa mňa zaoberá rozdielom slova neveriaci a ateista. Neveriaci je pre mna niekto, kto neverí v existenciu akéhokoľvek boha. Ateizmus je "antináboženstvo". Ja sa považujem za ateistu, ale nie preto, že neverím v žiadneho boha, ale preto, že joho existenciu vyslovene popieram. Teraz sa dostávame k čarovnému slovíčku. Veriaci (v SR najmä kresťania, preto budem túto tému rozoberať v duchu kresťanstva a slovenských kresťanov). Veriaci (kresťan) by mal byť niekto, kto je o existencií Boha presvedčený a najmä vie, v čo verí. Nie niekto, kto poctivo chodí do kostola. Do tejto roviny sa to snaží postaviť cirkev, pretože nad tými, čo do kostola nechodia nemajú priamu moc.
Pri poslednom spočítaní ľudu sa ku kresťanstvu prihlásilo okolo 85% slovákov. Toto číslo ma pravdaže neprekvapilo, ale celkom dosť ma dojalo. Väčšina z tých ľudí, čo tú kolónku zaškrtlo nemá ani šajnu, čo to je, byť kresťanom. Dokonca by som sa bol ochotný staviť, že ani polovica z nich nemá prečítanú Bibliu. Chodiť do kostola a spovedať sa naozaj nestačí.
Pokrytectvo hlásenia sa ku kresťanstvu som si uvedomil, keď som so svojou starou mamou a jej sestrou pozeral televízne noviny. Obe sú prvé v rade na omšu a z kostola ich musia vyháňať. Práve dávali reportáž o nejakom masovom vrahovi. Moja babka začala "Ja by som ho zabila, nič iné si nezaslúži", moja pozornosť sa presunula z televízie na moju babku, jej sestra hravo pokračovala "Zabiť? To je nič! Jáá bych ho rozkrájala zaživa a uvarila v horúcom oleji", moja babka plná spravodlivého kresťanského hnevu to zaklincovala: "Tak, tak. Nič iné si nezaslúži. Šak to ani človek neni, čo také veci dokáže spraviť." Po tom, ako som to rozdýchal, povedal som im na to svoje a trochu drzo som asi povedal, že ak sú kresťanky, nemali by byť ani schopné toto vypustiť z úst a že pochybujem, že sa za to pôjdu spovedať, lebo im ani nenapadne, že spáchali hriech. Dva roky sa so mnou babkina sestra nerozprávala. Krásne je, že takíto ľudia potom odsudzujú mňa za to, že nechodím do kostola. Nie, že by ma to trápilo, ale príde mi to smutné.
Mnohí mladí sú veriacimi "zo zotrvačnosti". No dali ich pokrstit, boli na birmovke a od malička sú vedení k viere. Na tom nie je nič zlé. Podľa mňa je to super, ale niekedy by mohli byť vedení aj pochopeniu náboženstva, Písma, posolstva...
Možno budem teraz príliš zovšeobecňovať, ale každý skutočný veriaci ľubovoľného náboženstva by mal konať mravne a cieľom každého náboženstva je dosiahnuť harmóniu a pokoj, možno zmierenie sa so smrťou. Ale v ponímaní mnohých to je len modlenie sa...
Skutočných veriacich si naozaj veľmi cením. Je to môj subjektívny názor, kto skutočným veriacim je, alebo nie je, ale poznám pár ľudí, ktorí vedia presne, v čo veria, vedia, prečo veria. Ak ich je 5% na celom Slovensku, tak preháňam.
A tí, čo si myslia, že keď sú "kresťania", majú patent na etiku a je na Slovensku približne 85% odsudzujú ostatných, ktorí sice možno nechodia do kostola, ale nie sú o nič horšími ľuďmi. No nie je to irónia? :)
Málokto sa podľa mňa zaoberá rozdielom slova neveriaci a ateista. Neveriaci je pre mna niekto, kto neverí v existenciu akéhokoľvek boha. Ateizmus je "antináboženstvo". Ja sa považujem za ateistu, ale nie preto, že neverím v žiadneho boha, ale preto, že joho existenciu vyslovene popieram. Teraz sa dostávame k čarovnému slovíčku. Veriaci (v SR najmä kresťania, preto budem túto tému rozoberať v duchu kresťanstva a slovenských kresťanov). Veriaci (kresťan) by mal byť niekto, kto je o existencií Boha presvedčený a najmä vie, v čo verí. Nie niekto, kto poctivo chodí do kostola. Do tejto roviny sa to snaží postaviť cirkev, pretože nad tými, čo do kostola nechodia nemajú priamu moc.
Pri poslednom spočítaní ľudu sa ku kresťanstvu prihlásilo okolo 85% slovákov. Toto číslo ma pravdaže neprekvapilo, ale celkom dosť ma dojalo. Väčšina z tých ľudí, čo tú kolónku zaškrtlo nemá ani šajnu, čo to je, byť kresťanom. Dokonca by som sa bol ochotný staviť, že ani polovica z nich nemá prečítanú Bibliu. Chodiť do kostola a spovedať sa naozaj nestačí.
Pokrytectvo hlásenia sa ku kresťanstvu som si uvedomil, keď som so svojou starou mamou a jej sestrou pozeral televízne noviny. Obe sú prvé v rade na omšu a z kostola ich musia vyháňať. Práve dávali reportáž o nejakom masovom vrahovi. Moja babka začala "Ja by som ho zabila, nič iné si nezaslúži", moja pozornosť sa presunula z televízie na moju babku, jej sestra hravo pokračovala "Zabiť? To je nič! Jáá bych ho rozkrájala zaživa a uvarila v horúcom oleji", moja babka plná spravodlivého kresťanského hnevu to zaklincovala: "Tak, tak. Nič iné si nezaslúži. Šak to ani človek neni, čo také veci dokáže spraviť." Po tom, ako som to rozdýchal, povedal som im na to svoje a trochu drzo som asi povedal, že ak sú kresťanky, nemali by byť ani schopné toto vypustiť z úst a že pochybujem, že sa za to pôjdu spovedať, lebo im ani nenapadne, že spáchali hriech. Dva roky sa so mnou babkina sestra nerozprávala. Krásne je, že takíto ľudia potom odsudzujú mňa za to, že nechodím do kostola. Nie, že by ma to trápilo, ale príde mi to smutné.
Mnohí mladí sú veriacimi "zo zotrvačnosti". No dali ich pokrstit, boli na birmovke a od malička sú vedení k viere. Na tom nie je nič zlé. Podľa mňa je to super, ale niekedy by mohli byť vedení aj pochopeniu náboženstva, Písma, posolstva...
Možno budem teraz príliš zovšeobecňovať, ale každý skutočný veriaci ľubovoľného náboženstva by mal konať mravne a cieľom každého náboženstva je dosiahnuť harmóniu a pokoj, možno zmierenie sa so smrťou. Ale v ponímaní mnohých to je len modlenie sa...
Skutočných veriacich si naozaj veľmi cením. Je to môj subjektívny názor, kto skutočným veriacim je, alebo nie je, ale poznám pár ľudí, ktorí vedia presne, v čo veria, vedia, prečo veria. Ak ich je 5% na celom Slovensku, tak preháňam.
A tí, čo si myslia, že keď sú "kresťania", majú patent na etiku a je na Slovensku približne 85% odsudzujú ostatných, ktorí sice možno nechodia do kostola, ale nie sú o nič horšími ľuďmi. No nie je to irónia? :)
Komentáre
hmm...
Mne sa uz len páci ako sa svätá katolícka cirkev musí do vsetkého montovat, vsetko ovládat.. a kto nie je s nimi, tak je proti nim..
A k tým veriacim, sú takí, ktorí skutocne veria a majú tie typické krestanské zásady, ale väcsina, je takých ako spomínas...
A k tej tvojej záverecnej otázocke: To nie je irónia, to je, zial, krutá realita..
:)
pripada mi trochu spiatocnicke
Ale teraz..tych 85 percent je jednoducho podla krstu. Vacisnou ludia nejdu do hlbkya zostavaju na povrchu veci. Alebo su v stave "neriesim". Pre ludi je tazke a namahave pri ich zivotnom style riesit zasadnu otazku "v co verim", aj ked je pre ich zivot urcujuca.
ja neuznavam katolicizmus ako taky, je to pre mna sekta riadiaca sa zbytocnymi dogmami a vyumelkovanymi obradmi. Ale krestanka som. A nie je to pre mna "odbytie si nedele".
V znameni kriza ...
pravda v pravde
Veriť, či neveriť?
HMMM..
Souhlas
Mas pravdu!
zaujímavé
Povrchnosť